Egyptské kráľovné

-->

Naučila som sa sama sprchovať, keď som mala sedem. Povedala mu to ako najintímnejší detail o sebe. A ty si bol pri tom, pamätáš, držal si mi sprchovú ružicu nad bruchom, kričala som. Povedal si, drž si ju sama, nie je tak ťažká.

Jakub si vyložil nohy na druhé kreslo. Zita ležala na lehátku a krémovala si líca. Nikdy ju nebude považovať za normálnu babu, aj keď je sesternica. Jej rodičia majú vaňu pre psy a vozia sa v bavorákoch s tónovanými sklami, aby mohli za nimi súložiť alebo čo. Už nejazdia v kabrioletoch a neobnažujú sa prechodom a parkoviskám. Zahaľujú sa, hanbia za svoje rozkoše. To je pocit doby.

Stigma rovnosti nás bolí všetkých bez rozdielu, povedal nahlas.

Zita vnorila bosú nohu do mraveniska a vykríkla. „Veru, ani tie mravce si nie sú rovné. Čo je rovné?“

Neviem, čo je rovné. Diaľnice na Slovensku nie sú rovné.

„Samý hrboľ, až sa človeku trasú kozy a podhrdlina.“

Kto bude kŕmiť papagáje, keď budeš v Brazílii?

„Asi oco, niekto ich už kŕmiť bude, to je jedno.“ Vytiahla z vrecka riflí hladký kryštál a hnietila ho v dlaniach. „Dnes bude červený spln, treba mať pre každý prípad po ruke kryštál.“

Ty by si mala mať pre každý prípad po ruke psycholieky. Vždy keď vytiahla kryštály, karty a kyvadlo, obviňoval ju z hystérie. Normálny človek toto nerobí.

V Brazílii ju z toho vyliečia za ten rok. Ešte dva dni a potom Zita zmizne na študijný pobyt a on tuší, že ju to celkom zmení. Keď sa za rok opálená a ostarnutá vráti, ak ju vôbec napadne sa vrátiť, bude to trápne ako stretnutie exmilencov. On pri troche šťastia dovtedy získa frajerku, voňavú a najlepšie árijského typu, ona bude žiarliť a konečne sa tá rozmaznaná čubka zamyslí nad zmyslom. Chápeš?

„Až na to, že tá frajerka ťa nechá, keď zistí že si krajný pravičiar, vlastne si neonacista, lebo veríš v čistotu rasy a špinu Cigánov, ako môžeš byť tak predpotopný. A nepi toho radlera, počuješ? Vraj to vyrábajú z chrobákov.“

Otvoril si radlera a usmial sa. Mám ťa rád.

V starovekej egyptčine neexistovalo určité a jednoznačné slovo, ktoré by bolo možné preložiť ako kráľovná. Minimálne do konca éry Starej ríše boli panovníčky identifikované reťazcom špecifických titulov a mien, ktoré dokladali ich vzťah k vládcovi.

Než človek odíde na výmenný pobyt, mal by obísť všetkých kamarátov a opýtať sa ich, či im neurobil niečo zlé, a ak áno, ospravedlniť sa, tak ako pred prvým svätým prijímaním alebo pred samovražednou vojenskou misiou. Zazvonila na Katine dvere. Kata býva na priváte s otcom. Spolužiačka Kata, ktorá chová tučného sivého kocúra a nič okrem toho nevlastní. Ani svoje telo, lebo má žiarlivého priateľa a lebo si to smrká. Kocúr sa volá Lars von Trier, podľa dánskeho režiséra. Kata má stiahnuté všetky jeho filmy.

„V pondelok odlietam. Lars vydáva zvuky ako sopka.“

Podala Kate s kocúriskom na kolenách darček na rozlúčku. Krabičku s hrkotajúcim príveskom a fotorámik so spoločnou fotkou. Si moc milá, si moc fajn.

„Inak, stretla som tvojho drahého v Auparku.“

Hej, robí v Datarte, predáva veľké ploché telky.

„Dnes tam skočím, asi budem potrebovať nový notebook, som si ten svoj rozbila.“

Hej, keď si nedávaš pozor, nenosíš ho v taške. Kata sklopila oči. A úprimne, bez teba to bude o ničom v škole. Zita sa usmiala a spomína na spoločné záťahy s Katou. Dobre bolo.

„A ja som ti so zápalkou vyryla na rameno iniciály, pamätáš? Hojilo sa to večnosť.“

Odbehla a vrátila sa s tanierom. Daj si koláč. Prezerá si ju v tlmenom svetle horčicových závesov, poprsie má neprirodzene nadvihnuté pushupkou a zakydá si ho šľahačkou.

„Hm...nemala by som toľko sladkého, robia sa mi z toho uhry.“ Kate napadlo, ako ju môže vôbec niečo trápiť. Naozaj asi nič iné ako milionárske uhry. Spomenula si na dákeho magnáta v relácii Jana Krausa. „Je niečo, čoho sa bojíte?“ . „Ničoho. Len starnutia.“

Nad čím rozmýšľaš?

„Len tak. Čo budeš robiť v Brazílii?“

Určite sa nebude učiť a obzerať pamiatky. Brazília ju nezaujíma, chce len vypadnúť.

„Čo ťa zaujíma?“

Sex, a prales by chcela vidieť. Určite si neurobím fotku na karnevale alebo pri tej soche, vieš ktorá, a nedám si to na Facebook. To dokáže každý. Rozvalila sa na Katinej posteli a Kata nevie, ktorú sochu myslela. Inak je Zita fajn. Napríklad keď sú v kaviarni celá partia, Zita vždy všetko zaplatí.

„Super koláč.“

Ešte si daj. Keď to vyslovila, Zita sa fakticky originál rozplakala, aj s krikom a kŕčmi, zvíjala sa na posteli a mokrila paplóny s potlačou sedmikrások, dokonca aj inak letargického kocúra vyľakala, utiekol sa skryť pod poličky do kuchyne, ako keď Katin ožratý oco ziape.

„Čo keď sa nevrátim už? Možno ma zabijú teroristi!“

Prečo by ťa mali zabiť, veď do lietadiel sa nedostanú, lebo to tam sprísnili či čo.

„Bojím sa, ešte som nikdy nebola tak sama. Bojím sa byť sama.“ Utrela si oči a skenovala priestor, ktorý tak dlho neuvidí. Horčicové záclony, stolík so zošitmi, pach po piku.

„Kedy skončíš s pikom?“ povedala vážne. „Prepáč, je mi zle. To všetko ten červený spln.“

Bohyňa, ktorá najlepšie stelesňovala rolu egyptských kráľovien, bola Eset, manželka a sestra Osirisa. Vzhľadom k tomu, že Osirisova rodina bola považovaná za model pre tvorenie kráľovskej rodiny, nie sú prekvapivé partnerské zväzky medzi panovníkom a jeho vlastnou či nevlastnou sestrou.

Pohupoval sa v príjemnej pracovnej obuvi pred mnohonásobenou expozíciou savany. Mal rád niektorých zákazníkov. Dnes si jedno dievča sadlo za vystavený elektrický klavír a začalo hrať Beethovena, tú sonátu, ktorú jeho brat hral na zuške, určite to nebola tá mesačná, proste bola to taká... intelektuálnejšia sonáta, ktorú len tak každý nepozná.

„Myslíš určite Patetickú, ktorú aj tak pozná každý.“ Zahryzla sa do kebabu. „Prišla som sa ťa spýtať, či tu môžem jesť kebab.“

Jedz, čo s tebou. Ale načo si vôbec tu? Prišla si sa pozerať na Animal Planet?

„Tie levy mi pripomínajú ľudí.“ Zaostrila na svorné obrazovky, ktoré dokonale premietali africkú farebnosť a pohyb šelmy.

Gyros mäso je tak nezdravé, prečo to ješ. Dostaneš rakovinu, rakovina je zo živočíšnej bielkoviny.

„Dokáž to a choď si po Nobelovku, dovtedy budem jesť svoje kebaby.“ Usmiala sa na neho majonézovým rúžom.

Nie, naozaj. A spustil prednášku o rakovinovom spiknutí, nikto nechce aby ľudia vedeli čo rakovinu spôsobuje. Kedysi ľudia toľko kebabov nežrali, a nemali rakovinu. Vezmi si starý Egypt. Rakoviny mali iba príslušníci kráľovskeho rodu, lebo mali viac mäsa a mliečnych výrobkov.

„Zaujímavé, že spomínaš Egypt.“ Určite by sa tam chcela ísť pozrieť, keď sa vráti z Brazílie. Pravdu povediac, v tejto chvíli závidela Kate tohto chalana, ktorý predával elektroniku v modrej veste. V jeho rozhorčení bolo čosi príjemne starostlivé, najradšej by sa mu položila na modrú hruď a zaspala. „Čo je lepšie, plazma alebo LCD?“

Na tú otázku sa nedá odpovedať, lebo je chybne položená, odpovedal so znaleckou hrdosťou. Dožula posledné sústo kebabu a zašuchotala papierovým obalom. Vyhodila ho do sieťkovaného koša. „Aká je teda správna otázka?“

Správna otázka je, aká telka je najlepšia pre teba.

„No, baví ma pozerať na zívajúce levy. Možno niekedy basket. Izbu mám dosť veľkú, ale kašli na to. Nechcem kúpiť telku. Telky nech pozerajú dôchodcovia. Chcem si zahrať na tom elektrickom pianíne.“

Čo vieš zahrať.

„Viem jedno Rachmaninove prelúdium. Mám súkromnú učiteľku. Upravila mi akordy, aby som to uhrala.“ Sadla si za klavír a levy behali po savane  zaťažené  akordmi, svalstvo sa im spomalene natriasalo.

Rachmaninov je preexponovaný. Toho Beethovena, keby si tak vedela zahrať Beethovena.

„Mne sa páči, ako hrám. Ten pocit, že máš veci pod kontrolou. Preto rada hrám, a nie Beethovena. Pri ňom ten pocit nemám, je príliš transcendentný.“

Vytiahla z kabelky žuvačky, pocit v ústach po kebabe transcendentný nebol. Predavač elektroniky sa zadíval na levíčatá. Matka ich oblizovala a bolo jasné, že keby sa k nim niekto priblížil, mal by to spočítané. „Dnes je červený spln.“

Čo to znamená?

„Bolo by dobré mať po ruke kryštál. Bolo by dobré. Prepáč, už budem musieť ísť. Chcela som si kúpiť notebook, poraď mi nejaký notebook!“

Zatiaľčo prvá veľká kráľova manželka plnila predovšetkým politickú úlohu a podieľala sa na vedení zeme, panovníkova dcéra bola stotožňovaná s dcérou i matkou boha Rea, takže jej úloha bola skôr náboženská.

Pomaly sa zotmelo. Dni sú čoraz kratšie, daň za cyklický čas, povedal by Jakub. S úsmevom pri cigarete pred vyžierákom na Hlinkovom spomína na turistické letá s Jakubom a ďalšími chalanmi. Na bicykloch vyšli až na Straník a potom opekali penové cukríky, to sa naučila od Britov. Vlastne také opekané cukríky stoja za hovno, ale človek má tendenciu tváriť sa, že je to niečo extra, čo sa oplatí opakovať pri každom ohni. Možno ide o spoločenský rozmer, pri jednej takej opekačke Jakuba pobozkala. Keď ostatní šli čúrať, oprela sa o jeho plece a niekoľkokrát to urobila s chuťou penových cukríkov.

Práve dorazila Nina. Ukáž ten notebook, čo ťa vyšiel?

„Vieš si predstaviť, ako dobre sa mali egyptské kráľovné?“ spustila a neprestala sa dívať na nebo, asi sa snažila zaostriť na pár hviezdičiek, ktoré bolo vidno napriek svetlu námestia. Prečo by sa mali mať dobre, nemali internet a mimochodom ani penicilín.

„Mohli sa vydávať za bratrancov, bratov, hocičo.“

Vzrušuje ťa incest?

„Neviem. Dáme si vaječný koňak?“

Jasné. V Emocke sa usadili do kúta s poličkou časopisov a Nina neprestala rozprávať o rozvode rodičov. Ťahá sa to už dobrý rok, gestikulovala prstami s naozaj odpornými umelými nechtami. Musela sa s ňou dusiť skoro hodinu, kým dobehol Jakub. „Sory, až teraz som skončil.“ Páchol novými pneumatikami. V tatkovom obchode robili inventúru. „Ty si koľkých stihla?“

Bola som u Katy, nerada to vravím ale kristepane u nich to strašne smrdí šťankou. Povedala, ale oľutovala tú zlomyseľnosť.

„To ten jej kokot otec. Nadrbaný jak činka už od obeda...“

Zahryzla si do pery. Nič o nich nevieš, vynadala by Nine za tie reči, ale nemohla, lebo sama s tým začala. A keď Nina odbehla na záchod, povedala, že dnes sa už nepozrie do zrkadla. A vedel si, že v starom Egypte mali rakovinu len králi? Kde sú tie časy, kedy bola rakovina luxusnou chorobou. Dnes na ňu umrie každý nímand.

„Tí králi to mali dobré, lebo v skutočnosti neumreli, boli balzamovaní a stali sa bohmi.“

Usmiala sa. Raz spolu pôjdeme do Egypta. Kým sa rozprávame o Egypte, tak si rozumieme. Keď vytiahneme tému našich rómskych get, tak sa hádame do krvi.

„Ako všetci Slováci.“ odpovedal ihneď. Nina sa vrátila a objednala ďalšie kolo vodky. Vlastne sa v ten večer príkladne najebala. Zita pila s ňou zarovno, takže konflikt musel prísť, a začal kvôli Jakubovým Cigáňom.

„Moja starká má dôchodok, že jej na lieky nevyjde, čo makala celý život pre tento skurvený štát, a hentí sú na dôchodku celý život. Ale čo ty o tom vieš.“

Možno viac než ty, možno viac než ty, rozkrikovala sa na celú Emocku. Jakub držal stranu Nine. A práve kvôli tomu jej o pár minút rozbila tú natretú papuľu.

Egyptské ženy neboli zďaleka tak emancipované, ako by sa mohlo zdať. V skutočnosti bol ich život v spoločnosti ovládanej mužmi celkom podriadený roli matiek.

Hrmotne sa vláčila s novým notebookom pod pazuchou, pokúšala sa pripáliť si zhužvanú slimku. Jakub kráčal za ňou a nadával jej do čubiek. Zakrvavenými prstami jej schmatol ruku a nútil ju prisahať, že sa uvedomí. Nikdy, povedala. Máš predstavu, kto ja som? Máš predstavu, kto je môj oco? Vieš vôbec, že keby chcem, hentá je už v igelite? Vieš že by stačilo takto lusknúť- skúsila to, ale nepodarilo sa jej to ako vždy, hoci mala prsty vlhké od krvi- a bola by v igelite?

„Prepána. Ty keď len trochu piješ tak už nevieš čo vravíš.“

Ja dobre viem čo vravím. Ty dobre vieš, čo vravím. Poznáš môjho oca. Zastala a nadýchla sa cez slzy. Vy ste tak biedni, hádžete svoje problémy pod nohy iným, nič ste nepochopili. Zakryla si tvár. A okrem toho, ste nevzdelaní. Skazení sedláci. Ja som kráľovná, udržiavam dualitu sveta. Naučila som sa sama sprchovať, keď som mala sedem.

To už hovorila zo sna, hladil ju po spánku a rozhodol sa nezaspať do rána, keby zase vracala.

Bohyňa, ktorá najlepšie stelesňovala rolu egyptských kráľovien, bola Eset, manželka a sestra Osirisa. Vzhľadom k tomu, že Osirisova rodina bola považovaná za model pre tvorenie kráľovskej rodiny, nie sú prekvapivé partnerské zväzky medzi panovníkom a jeho vlastnou či nevlastnou sestrou.

Doma vo svojej izbe, Jakub jej podal misku cereálií s medom. Vyzerám podľa teba, že mám chuť na jedlo?

„Neviem, ale volala ti Nina.“

Prosím, nainštaluj mi všetky náležitosti do notebooku, ale drž hubu, potrebujem si ešte poležať a nad všetkým porozmýšľať.

V poslednom čase zabúdala nakŕmiť papagáje. Vrieskajú vo vedľajšej izbe. Nenakŕmim ich. Ja nemám chuť na jedlo, tak ani oni nebudú jesť. To je panteizmus.

„No...nie tam celkom.“

Zrazila ho na zem vankúšom a v krátkosti mu oznámila, že je nedeľa, takže pôjde vybehať tú opicu na basket. Každú nedeľu hrávam basket s chalanmi zo Strečna, to nevieš?

„Pôjdeš autom? Dávaj si pozor, hlásili pod Strečnom vzpriečený náklaďák. Tí, čo bývajú pod hlavnými cestami to majú fajné. Každú chvíľu sa im pomaly do dvora vysype náklaďák. Kamoš z Hubovej zbiera z cesty cannelloni alebo kartóny jogurtov.“

Neviem, prečo by to mala byť taká výhra. Strach že sa ti môže hocikedy v noci tyrak zajebať do domu vykúpený pár jogurtami. A áno, pôjde autom, skočí si kúpiť niečo nenásilné na obed, asi pufované chlebíčky. Strčila si do úst žuvačku a zakývala mu od dverí. V garáži sa usadila do auta a chvíľu meditovala v tme.

Egyptské ženy boli veľmi vzdelané v sexe.

„Tu, prihraj!“

„Hej!“

Buch buch.

„Áno, ideš, výborne!“

Zita je hrdá že hráva basket s chalanmi, niektorými už po štyridsiatke. Pýtajú sa jej, prečo práve Brazília, nedokáže odpovedať. Možno, že keď chce jeden vypadnúť, väčšinou čo najďalej a väčšinou do nejakej veľkej krajiny kde sa stratí, a kde sú všelijaké zvláštnosti a inakosti ani nie tak rešpektované, ako skôr prehliadané a všetkým ľahostajné. Taká Brazília asi je.

V sprchách nebola sama. Dve baby, Janka a Diana sa sprchovali vo vedľajších kútoch. Po sprche ešte vysedávali na lavičkách a nahlas čítali esemesky od frajerov, škoda že už bývalých. Všetky tri sú teraz nezadané a patrične nadržané. Zita priznáva, že sa na každom kroku zamiluje do ďalšieho, naposledy to bol ten v Datarte. Keby som vedela hrať Beethovena, asi by som ho už mala. Ale to by som musela zradiť Katu, a to nechcem. Keby Kata bola Nina, tak by som neváhala. Potom sa zarazila, veď by mohla mať hocikoho, prečo ju uchváti práve nejaký predavač, a prečo vlastne nepraktizuje promiskuitný životný štýl, určite to nie je až taký kumšt ako si niektorí myslia. Stačí len včas zmiznúť. Janka a Diana naťahujú krky a moc nesúhlasia. Nie, nie je to taká sranda. A ozaj, po baskete je čas na saunu a drink. Tak ideme na saunu. V saune sa téma rozhovoru nemení, lebo u nezadaných žien sa téma rozhovoru nikdy nemení. Ibaže sa k tomu pridal dosť silný joint. Až neskôr Zite dôjde, ako ju také rozhovory vyprázdňujú. Čas by mohla využiť užitočnejšie, napríklad vystrihovaním papierových snehových vločiek. Kedysi svojimi vločkami zaplnila okná v celej triede. Škoda, že upratovačky zakázali lepiť papier na okná, lebo lepiaca páska im zabrindá sklá či čo. Preložila si nohy a mlčky obzerala, či má aspoň trochu svalnaté lýtka, Janku a Dianu už nepočúvala. Keď si Janka a Diana všimli, že vypadla z konverzácie, snažili sa ju do nej násilne vovliecť vypytovaním sa, prečo sa s nimi nebaví a či je to pod jej úroveň či čo.

Vôbec nie som fajnová, ale práve mi napadlo, že v dokumente o autralopitekoch bolo, že australopitekovia sa už párili spredu, a niekedy prišla samica z cudzej osady, nová samica, chápete, aby sa nekrížili medzi sebou. Tak to mali vymyslené.

„Tak preto odchádzaš do Brazílie?“

Ani sa mi tam teraz nechce ísť, lebo možno existujú ľudia, ktorí mi budú chýbať. Chýbanie bolí.

„Možno si tam nájdeš svojho osudového chlapa. Možno futbalistu.“

Existuje osudový chlap?

„To je ako s bohom. Existuje, ale zatiaľ to nemôžeš dokázať.“

Zaujímavé. Chcela by som, aby som ho našla skôr, než príde koniec sveta.

„Chystá sa ďalší koniec?“

Určite príde, však je to jasné. Lenže nie tak, ako si to predstavujeme. Bude to len taká malá osobná katastrofa, ktorá sa vlastne ani nehlási.

„Nebude to v telke?“

Väčšina ľudí si to ani nevšimne. Siaha to za rámec nášho pochopenia. Dúfam, že dovtedy zistím, či existuje.

„Ten chlap, či boh?“

Chlapi sa radi cítia ako bohovia. Tiež neviem, či niekto vlastne dokázal, že chlapi existujú. Možno sme si ich len vymysleli, aby sme sa cítili chránené.

„Blbosť, celý tento svet vybudovali chlapi.“

Nebola by som si tak istá. To isté sa hovorí aj o mimozemšťanoch.

Než sa staroegyptský panovník či kráľovná vydali na posmrtnú púť, boli v hrobke premenení tak, aby mohli byť prijatí bohmi. Ich hrobky obsahovali zásoby jedla a klenotov na kozmickú cestu.

Všetky kabelky naukladala na jednu kopu a nariadila holke, ktorú rodina zamestnáva na upratovanie, aby ich nejakým zázrakom vpratala do kufra spolu s topánkami. Keď to nešlo, spísala si zoznam desiatich najpodstatnejších kabeliek, z ktorých mala vyškrtnúť štyri a pri džúse s Jakubom v kuchyni škrtala tie najmenej nutné. Tommy Hilfiger, bielu vuittonku, páskavú adidasovú a Guess nebude potrebovať. To isté urobila s knihami. Z finálnej desiatky vyradila Halinu Pawlowskú, Pišťankove Rivers of Babylon, tarotovú učebnicu Zuzany Antares a patrne i Browna, hoci to možno oľutuje, lebo keď je sama a skľúčená, vedela by oceniť dlhé napináky od autora, ktorý ťahá za nos.

„Si ohavná, že kombinuješ kabelky a knihy. Da Vinciho kód by si konečne mala prečítať, ja som ho scucol za dva dni.“

Je mi jedno, čo si scucol, Kubino. Neviem čo je zlé na tom, že do každej kabelky vložím jednu knihu. Budem to mať lepšie potriedené. Vieš, že Vilikovský patrí do chanelky, no proste hodí sa k nej, nerehoc sa! A Rankov do tej najstrakatejšej dolcengabbanovky, aj preto že je to taká väčšia knižka, podobne ako kabelka. Je mi jedno, čo si o tom myslíš.

„Nemyslím si radšej nič. Prečo nie si na chate? Nevadí ti, že vôbec nie si s rodičmi, a zajtra už odchádzaš...“

Nikdy s nimi nechodím na tú vlhkú chatu. Čo by som s nimi robila celý víkend? Neznášam scrabble.

„Nebudeš im chýbať? A čo spája Vilikovského a Chanel?“

Noblesný cynizmus.

„Na prvú otázku si neodpovedala.“

Lebo na ňu nepoznám odpoveď.

„Možno by bolo lepšie keby si sa naučila scrabble poriadne hrať. Keď sa dnes vrátia, nestráviš s nimi príjemný rodinný večer pri krbe či filme?“

Je ešte moc teplo na zakúrenie v krbe. Príjemný rodinný večer, to je oxymoron.

„Tvoj oco je aký je, ale ja mám rád tvoju maminu, nechápem ako s ňou môžeš nevychádzať.“

No predstav si. Zobrala notes a odbehla ku knižnici. Zhodila vybrané knihy a potom si to namierila do šatníka, aby vybrala z hŕby kabeliek napoly navlečených v kufri tie, ktoré mala zapísané v notese. Do každej z nich vložila knihu, zazipsovala, strčila do kufra, hotovo.

Po narodení a korunovácii nasledovali v živote panovníka ďalšie dve fázy: kráľovské jubileum (v egyptčine heb- sed), oslavované behom tridsiateho roku jeho vlády, ktoré malo obnoviť jeho silu a nastoliť poriadok v kozme, a nakoniec okamžik, kedy opustil pozemský svet, stal sa Osirisom a pripojil sa k nikdy nehynúcim hviezdam.