Považský cukor

Ovocie má niekoľko možných životov. U nás poznáme všetky, vymieňame si recepty, toto skús, tamto skús, olizujeme si prsty, tri sestry.

Mrazená dreň. Silvia sa háda s mamou vždy, keď je príležitosť. Pre farbu kvetináčov, pre teplotu materského mlieka. Kojí maminho vnuka, ktorý nikdy nemá dosť a už je fajne vypasený, mama vraví, správna žena musí vedieť kedy prestať. Silvia nevie prestať a ono ju to dojí a dojí ako kukučie mláďa samičku trsteniarika. Ty si moje kukučie mláďa a ja som samička trsteniarika, vravela som svojmu poslednému. Nepochopil to. Ukázal mi ilustráciu v Malom princovi, ako veľhad kráľovský prehĺta svoju obeť. Ja som tvoja obeť. Vraví a balí si spodky, ktoré si ku mne nasťahoval.

Kandizované. Valéria dostane na leto ekzém na stehno. Trubka vie, že má alergiu na kravské mlieko, aj tak láduje zmrzlinu, čokoládu Ritter Sport, mascarpone a mozarellu, veď kristepane kravské mlieko je alfou a omegou gastronómie, čo tam po ekzéme. Nosí silonky a aj tak krátke sukne, už v pätnástich chodí na diskotéky. Ja sa doma trasiem že ju nadránom niekto znásilní. Ona sa nebojí ničoho a ešte si dopraje kandizované ovocie. Natálka, to som ja. Po tridsiatke som stále Natálka. Cukor konzervuje. Najstaršia, dávam pozor na sestry a mamu, svet je nebezpečné miesto. Otca na smrť postrelili v Kosove, než sme sa narodili.

Džem. Oberieme kríky ríbezlí a egrešov, dedkovu višňu, plody nám krvácajú na ruky. Valéria mi zapaprala písomky odložené v prútenom kresle. Prepáč. Šimonova písomka. Dám mu dvojku, aj keď si vymýšľa, ťahá ma za nos. Kto má chuť na koncentrovaný cukor, dá si ovocie, alebo rovno džem. Ovocie, cukor, želírovací cukor, dlhé minúty miešania. Drzáň, strelila som mu v zborovni. Mrháš životom. A vy nie, pani učiteľka, v tejto diere? Tak som mu vlepila. Na druhý deň doniesol bonboniéru. Nechaj si, ja sladké nejem. Prečo, pani učiteľka? Mám nábeh na cukrovku, trkvas. Jaj, to som nevedel. Sklonil hlavu, vyzeral už takmer dospelo. Najhoršie muky som zažila na plavárni. Zaklamala som, ja nemôžem ísť ani do vody, mám ekzém. V župane som sa pozerala, ako sa mu napínalo biele svalstvo na chrbte pri šípkach do bazéna, na chlpaté členky a presnú architektúru rebier, zakrývala som si ovisnuté prsia a očiam nútila písmenká Teórie literatúry, kontext mi unikal.

Džús. Silviin manžel chodí zo služobky každý druhý víkend. Mal by sa milovať so Silviou, ale namiesto toho do noci sedí pri krbe a civí do laptopu. Ani sa nepríde pozrieť, keď sa kúpe bábätko. Isto niekoho má, tam v Prahe, ako sa môže Silvia porovnávať s dákou Pražáčkou. Ktorej spod pazúch vyletujú holuby. Uvravená ako Václavák. Šťava z ovocia je jednoduchý cukor zbavený vlákniny. Prirýchla energia sa musí rýchlo spáliť. Hráva tenis, má pevné lýtka, oči ostávajú roztečené od zízania do laptopu. Silvia sa pri nedeľnom obede pýta, čo vraví na tie kvetináče. Obzerá sa, ničomu nechápe. Manželstvo je nuda. Chlap si časom presťahuje svoje spodky do Prahy. Na chodbe sa s ním zrazím, keď idem v noci na záchod. Sviniar, ja ťa asi zabijem, vrčím. Uhni! Nerob zle mojej sestre! Sčervenie, čo ty vieš o rodine, vraví.

Pena. U nás je v lete obľúbená malinová pena. Iba otcovi, nech mu je zem ľahká, nikdy nechutila. Príkré, príkre, šmaril obsah veľkej lyžice do trávy. Aha, ani pes to nechce! Otcovi pred smrťou nechutilo už nič okrem nesladenej kávy. Silvia sa mala vydať. Priviedla mu ukázať ženícha. Volvo, oblek, vôňa Dior Homme, prezidentský úsmev. Otec ho z postele chytil zohavenými rukami bez palcov. Postaraj sa mi o ňu. Ak jej niečo zlé spravíš, Natálka ťa asi zabije, chacha. Pri sobášnom obrade ma búchal po zadku, si na rade. Lenže ešte predtým, ja pôjdem do zeme. To sa stalo o dva mesiace. Pochovali sme ho v uniforme s vyznamenaniami.

Alkohol. Šimon mi volá v noci a ospravedlňuje sa. Ovocie sa môže zmeniť na svoj opak, spôsobiť zápal celého tela a smrť úsudku. Šimon je už deviatak, on ma miluje. Koľko ste toho vypili? Mazaj domov. Nebojte sa, pani učiteľka, ťahá zo seba. Nechal som vám odkaz v knižke. Ktorej? Od Kompaníkovej. Nevšimla som si- daj sa do poriadku, alebo pôjdem po teba. Je mi fajn. Ten sprostý papierik z ružovej knižky vypadol na zem, nebolo to súdené...Dobrú noc, pani učiteľka... Už začali čvirikať vrabce v konároch višne. Svitá, naťahujem ruku do tmavomodrej spleti konárov a prstami pučím plody. Chcem rozpučiť všetko sladké, nech ma to neotravuje. Šimonova mama sedí oproti mne a škerí sa, lebo vravím, že jeho výsledky z Monitoru sú nadpriemerné. Nech ide na gymnázium. Jasné, jasné. Mimochodom, môj muž robí v závode, totiž v cukrovare. Majú tam nejaké prebytky. Donesiem vám zo desať kíl Považského cukru, zíde sa na pečenie, alebo hm, kockový, do kávy, dovezie to na aute budúci týždeň, hm? Ďakujem, krútim hlavou, ja cukor nemôžem, naozaj. Mám zlé vstrebávanie cukru, viete. Jasné, jasné. Zavolám Šimona z kabinetu, ona ho chytí okolo ramien a on prevracia očami. Odchádzajú, utekám do kabinetu zistiť, aký odkaz nechal v nastrčených Shakespearových sonetoch. Dáte mi číslo na vašu sestru, tú najmladšiu Valériu? Máme rovnakého obvodného, poznám ju z čakárne a na Facebooku ju neviem nájsť. Prosím vás fest. Dík, Šimon. Pomaly zrolujem kus papiera a snažím sa dýchať a vstrebávať. Vzdávam sa veľmi dôstojne. Otváram balík sušených hrozienok. Správna žena vie, kedy prestať. O pár minút bezvládne sedím s preloženými nohami a vŕtam kružidlom dieru do lavice.