Guľa

-->

1.

Monika má dokopy presne osemnásť kamarátok, s ktorými vie ísť von, a súdiť ich. Monika má presne osemnásť rokov a už aj fajčila trávu, osemkrát. Nikdy nevyhrala žiadnu súťaž a nikdy nikoho neohadzovala snehom.

Jedna z týchto osemnástich kamarátok je Radka, ktorá teraz sedí oproti nej a sype si do čaju jeden cukor za druhým a nikdy nepriberie. Radka rozpráva o svojom Maťovi, ktorý príde o chvíľu a Monika furt nevie, či je to Martin alebo Matúš alebo Matej. Ani nevie, či je to matador alebo magor. Neskáče jej do reči. Je tu len preto, že Radka objednala dráhu na siedmu hodinu večer a dnes aj oslavuje narodeniny. Monika ešte nikdy v živote nehrala bowling a už tuší, že v tom nebude dobrá.

„No a chápeš, on sa vôbec neučil a dal to na sto percent, no úplny magor...“ vychvaľuje ho Radka a do zbytku čaju rozpúšťa cukor.

„Keby si ho videla, ako jazdí na koni. A keď si ešte dá klobúk, no úplný matador...“ keďže sa jej minul čaj, sype si cukor priamo do úst.

Monika a Radka vstanú od stola a idú na dráhu. Vrhajú sa, vypľúvajú dušu a sotva pri tom trafia nejaké kolky. Moniku irituje lesklá podlaha. Chcela by ju doškriabať opätkami alebo nechtami.

Prichádza Maťo, preberá Monikine body a Monika si ide sadnúť za stôl. Zapne si na mobile wifinu a otvára modré okno Facebooku. Získala nový zlozvyk. Sledovať otlačky životov osemnástich kamarátok, jedného Maťa a mora ďalších na Facebooku. Vždy si pozrie novinky, presne osemkrát. Potom v duchu vynesie súd nad každým. Tento je intelektuálny kleptoman, kradne triviálne myšlienky a vycapuje ich na stenu, a hentá musí dať o sebe vedieť všetko, je ako kabát oblečený naopak.

Teraz prekladá nohy a vyťahuje z tašky knihu. Pretože Monika číta. Príbehy o ľuďoch, nad ktorými vynáša súd. O ľuďoch, ktorí si možno presladzujú čaj, možno si po ňom dajú ešte aj šišku a nikdy nepriberú.

Prichádza Agnesa a hovorí Monike o svojom novom chalanovi. Každá baba musí hovoriť o svojom chalanovi, a ak ho náhodou nemá, hovorí o minulom alebo budúcom. Agnesa je z toho svojho nadšená a sadá si na Radkine miesto. Zdôrazňuje, že minule u nej spal a celú noc sa rozprávali. Osem hodín či koľko. Až kým nesvitalo.

„My sa stále, stále, stále máme o čom baviť.“

Monika vidí, že Agnesa nepotrebuje žiaden cukor. Ani bowling sa jej nechce hrať. Striedavo sa usmieva, mračí, ťahá sa za uši, škrípe zubami a klopká topánkami o zem. Monika sa bojí, že ju každú chvíľu od vzrušenia odvalí na zem, ale zatiaľ nevolá záchranku a pozerá na televízor s tabuľkou bowlingových bodov, akoby tam mohla prečítať niečo, čo ju zaujíma.

„To nie je fyzický možné, rozprávať sa s niekým osem hodín.“ vyniesla súd.

„Ale je!“

Vzdáva sa, nechce súťažiť, v tom nie je dobrá. Monika nevyhrala súťaž ani v recitácii, ani v športe. Asi je beznádejný introvert. Vyhrala by jedine súťaž v nesúťažení a jedení zmrzliny polievkovou lyžicou.

„Tak teda dobre. Aha, už dohrali!“

Maťo vyhral, Radka nadáva: „Ty matador, ty magor!“

Agnesa blahoželá Radke k osemnástke. Podáva jej darček, Radka ho rozbaľuje a kriví ústa, pretože to je ryba. Normálna ryba, v sáčku. Sivá s hrubou papuľou.

„Už si dospelá, môžeš sa starať o rybu. Toto je Voldemort, ale môžeš mu dať aj iné meno.“

Radka sa skúša usmievať. Maťo je nadšený, hrká sáčkom. „Výborne. Každá dospelá žena by mala mať rybu.“

Radka si Voldemorta opatrne odloží do kabelky.

2.

Niekto by povedal, že osemnásťroční sú už trošku dospelí. Minimálne sa už neguľujú. Lenže osemnásťroční sa v skutočnosti guľujú ešte radšej ako malé deti. Monika si myslí, že to preto, lebo guľovačka má sexuálny podtext. Nedávno o tom čítala nejaký článok. Osemnásťroční môžu takto vyplavovať svoju nekonečnú zásobu sexuálnej energie, zlosť na osemnásť kamarátok a na ôsmych rodinných príbuzných.

Monika, Radka, Maťo a Agnesa sa guľujú v Prezidentskom parku. Je filmovo vysvietený a sneh meria po členky. Radka hádže hlava- nehlava, Maťo mieri presne. Práve začalo zase snežiť, chumáčiská sa topia na horúcich svietidlách. Lepia sa Monike na mihalnice. „To je romantika, škoda, že je človek sám!“

Monika to vraví pre seba, ale Radka prikývne, lebo aj ona je sama, aj Maťo prikývne, lebo aj on je sám. Proste sa tak cítia. Len Agnesa si myslí, že nie je sama, lebo sa dokáže rozprávať osem hodín až do svitania a nemusí si sladiť čaj ani kávu ani krupicovú kašu.

Doblížená Radka si sadá na lavičku. Ruky má tak zmrznuté, že si ich ani necíti. Pokúša sa navliecť si rukavice, ale neovláda pohyby. Voldemort sa chúli v kabelke.

Prichádza strážnik. „Prosím odíďte, zatvárame.“

Krčí plecami. Chytá Maťa za lakeť a všetci štyria odchádzajú a krívajú ako ranení. Monika dostala najviac striel. Sama netrafila nikoho. Agnese šepká do ucha, že nie je možné sa s niekým rozprávať osem hodín, lebo ak sa dvaja priťahujú, nevydržia sa rozprávať dlhšie ako desať minút bez toho, aby chalan medzi rečou babe nestrčil jazyk do úst. Veď nech sa pozrie na Radku a Maťa, lepia sa na seba ako depilačné pásky. Čo na tom, že sa cítia sami, a vyzerá to, akoby sa nikdy v živote spolu nerozprávali.

Agnesa sa červená a chichoce. Stiahne Monike čiapku do tváre. „Ty si ešte také decko.“

Monika chce niečo povedať, ale do otvorených úst a nosa udiera ostrý ľadový bordel. Krv z celého tela sa hrnie do nosného koreňa a pripomína jej to, keď ako šesťročná ukradla z mrazničky zmrzlinovú tortu a ládovala ju polievkovou lyžicou. Vtedy to ale bolo aspoň sladké. Toto nie je.

3.

Ten Maťo je naozaj magor, ťarbavo sa ospravedlňuje ale vlastne ho to ani nezaujíma. Monika kašle na všetko a sľubuje si, že zajtra zje veľkú čokoládu a bude dobre. Utiera si slzy ružovou linkou a na zrkadielko sneží. Ohrieva ho dychom.

Radka chce ísť ku veštici, keď už má tú osemnástku. Má sídlo na konci tejto škaredej uličky. Agnesa sa trochu bojí, Monika nemá čo stratiť.

Veštica má flitrované šaty. Prisúva im stoličky. Prechádza rukami po dokonale hladkých oblinách krištáľu. Hovorí, že Radka je veľmi senzibilná osoba. Monika to radšej ani nepočúva. A keď si dáva veštiť Agnesa, žiada ostatných aby vyšli do čakárne, asi sa hanbí. No dobre.

Maťo sa šiel prejsť, hltá do otvorených úst snehové chuchvalce. Monika s Radkou sa šepky rozprávajú.

„Nemohli sa vydržať baviť osem hodín. To sa jej asi snívalo.“ Radka je o tom presvedčená.

„Myslíš?“

„Určite. Osem hodín je fyzicky nemožné. Bože, za osem hodín môžeš stihnúť vyskúšať osemnásť šiat na stužkovú a k tomu osem účesov, osemnásť polôh Kamasútry a osem druhov vodnej fajky, je to nekonečne dlhá doba! Nemôžeš sa s niekým rozprávať osem hodín, pokiaľ netvoríte iránsky jadrový program alebo čo, chápeš!“

„No jasné.“

Ale Monika tuší, že Radka nemá pravdu. Radka o tom vlastne nič nevie. Kedy sa naposledy Radka s niekým rozprávala? Tak že naozaj rozprávala, nielen tliachala do vetra? Ktovie.

Veštica tvrdí, že Agnesa je požehnaná. Agnesa sa červená a necháva veštici desaťeurovku. Posledný krát pozerá do krištáľu a vidí v ňom nádej.

V krištáli vidí každý to, čo chce vidieť.

4.

Addendum

Maťo dosahuje osemnástku až v lete. Práve v ten deň ho Monika stretáva v kníhkupectve. Tlmené svetlo, farebné kvádre knižiek, Panta rhei.

„Čo tu robíš?“ pýta sa jej.

„Idem si kúpiť knižku o ľuďoch, ktorých možno súdiť.“

„To je dobre. Ja si idem kúpiť glóbus.“

Vystiera sa v priliehavej košeli, na spone opasku má vygravírovaného koňa. Maťo vyzerá ako westernový gangster, trochu matador a trochu magor. Maťo vyzerá, že v živote si nepotreboval cukriť čaj.

Monika sa pýta, prečo glóbus.

„No pretože...ja mám dneska osemnástku. Takže sa stanem mužom. No a každý muž...predsa potrebuje glóbus!“

Monika žmurká. Rozmýšľa nad tým.

„Chlap bez glóbusu, to nie je chlap! Glóbus musí byť.“

A čo také muž robí s glóbusom?

„No môže ho roztočiť a byť na všetkých miestach na svete. A cvičiť si priestorovú predstavivosť a tak...“

Monika prikyvuje a díva sa mu presne do stredov zreničiek. Má v tele izolovaný chlad, niečo ako rybička v sáčku.

Díva sa do stredov zreničiek a možno je to len taký pocit, ale zdá sa, že vie, aké by to bolo. Rozprávať sa osem hodín.

Poohovárať osemnásť kamarátok a osem rodinných príbuzných. Opísať osemnásť najhorších zážitkov v živote, a osem tých dobrých, ak ich vôbec toľko je. Zrecenzovať osem filmov a osemnásť kníh. Nanovo vypočítať číslo pí u gule a nanovo definovať teóriu relativity. Nájsť na glóbuse osemnásť miest, kde by práve teraz chceli byť, a osem takých, kde by chceli ostať navždy. Nájsť na svojich telách osemnásť jaziev, na ktoré sa nedá zabudnúť, a osem takých, ktoré pri dotyku ešte stále bolia. Zjesť osemnásť guľatých šišiek, vypiť osem presladených čajov a na konci noci... na konci noci sa letmo dotknúť zápästiami. Zaspať na slnku.

Vie, že aj on si to predstavil. Také niečo dievča cíti. Každé dievča má predsa črevo na to, aby vedelo, kedy si ju chalan predstavuje a súdi. Pomer bokov a ramien. Jamka na krku. Je to ako bowling. Hodiť guľou a trafiť čo najviac jeho koliek. Nebyť mu ľahostajnou. Neprefrčať len tak okolo.

Nikdy nevedela súťažiť. Nikdy nič nevyhrala.